Keď som to pochopila, prišla obrovská úľava. Zistila som, že celý čas som sa snažila byť taká,
ako sa odo mňa očakávalo.

Pokojnejšia.
Vyrovnanejšia.
Lepšia.

A pritom som len potrebovala jedno.

Dovoliť si cítiť.
Dovoliť si snívať.

Prijať, že moja emocionalita sa mení a že je to v poriadku. Pochopiť, že keď tlačím veci nasilu, prichádza frustrácia.
A že keď si počkám na svoj vnútorný impulz, ide to ľahko.

Neznamená to, že to mám dokonale zvládnuté.
Ale už viem, že sa nemusím meniť, aby som bola v poriadku.