Quo vadis?

Mnoho krát stojíme v živote pred križovatkou a rozhodujeme sa , ktorou cestou sa vybrať ďalej. Nie je ľahké sa rozhodnúť, zvlášť ak nás ovplyvňujú strachy, pochybnosti alebo nepríjemné zážitky z minulosti .
No dostali sme do vienka vnútorný kompas, ktorým sa môžeme riadiť. Ak ho rozpoznáme a začneme sa podľa neho rozhodovať , náš život bude plynúť hladko, budeme sa cítiť naplnení a dokážeme rozvinúť svoj plný potenciál, s ktorým sme tu prišli. Ja som sa o tomto kompase dozvedela až po tom, ako som si dala spraviť výklad human dizajnu, kde som zistila, že mojou rozhodovacou autoritou sú emócie. To znamená, že ja sa nemôžem rozhodovať rýchlo, pod tlakom, potrebujem na to čas. Keďže som silne emocionálna, jazdím na emocionálnej vlne, raz hore, raz dole, od beznádeje, k radosti a nadšeniu. Preto si potrebujem dopriať čas, ak sa chcem rozhodnúť, precítiť si tú situáciu z pozície emočného vrcholu aj emočného dna, až kým nepríde emočné jasno.
Veľmi mi odľahlo keď som toto zistila, lebo väčšinu života som sa rozhodovala pod tlakom okolností alebo v strachu. Alebo som sa do niečoho vrhla bezhlavo v nadšení a neskôr som to ľutovala.