Mapa, ktorá ma priviedla späť k sebe

Občas premýšľam nad tým, aké by to bolo, keby sme pri narodení dostali niečo ako malú mapu.

Ako taký návod na nás, na náš život.

Možno by to bolo trochu ako v rozprávke o Šípkovej Ruženke, kde sa nad kolískou stretli sudičky a každá z nich jej priniesla jeden dar.

Lenže v skutočnom živote sa nič také nedeje.
A tak veľa rokov žijeme bez toho, aby sme presne vedeli, čo v sebe vlastne nesieme.

Aj ja som dlho žila s pocitom, že niektoré veci vo mne sú možno zvláštne.
Že niektoré moje myšlienky, túžby alebo spôsoby vnímania sveta sú len výplodom mojej fantázie.

Až kým som sa nestretla s Human Design.

Na prvý pohľad je to systém plný symbolov, brán a čísel.
Ale čím viac som ho spoznávala, tým viac som mala pocit, že mi niekto pomaly odkrýva niečo, čo som v sebe vždy potichu tušila.

Ako keby niekto prišiel a povedal:

Pozri, toto sú dary, s ktorými si sa narodila.
A toto je spôsob, akým môžeš dôverovať svojmu vlastnému vnútornému vedeniu.

Pre mňa osobne bolo jedným z najväčších objavov uvedomenie, že ten tichý hlas, ktorý sa vo mne ozýval, nie je výmyslom.

Je to kompas.

Human Design mi nepriniesol návod, ako sa mám zmeniť.
Skôr mi priniesol veľkú úľavu, že sa nemusím meniť vôbec.

Že niektoré túžby, sny a predstavy, ktoré v sebe nosím, sú jednoducho súčasťou toho, kým som.

Od chvíle, keď som Human Design spoznala, ho vnímam trochu ako tie dávne rozprávkové sudičky.

Len namiesto kúziel prináša človeku niečo veľmi jednoduché –
spomienku na vlastné dary.

A možno práve preto mám dnes chuť o ňom hovoriť a písať.
Bez toho, aby som niekoho presviedčala.

Preto, že už viem, aké oslobodzujúce je zistiť, že to, čo v sebe cítime, má svoje miesto.

A že možno celý čas stačilo len začať viac dôverovať tomu, čo už v nás je.

Danjela