Blog
Strach – strážca na prahu
Obrovský strach zo „škorpióna spod odvaleného kameňa na mojej ceste“ ma paralyzoval. Ten „škorpión“ predstavoval panický strach zo šoférovania. Bol už najvyšší čas sa mu pozrieť do tváre a nájsť v sebe potrebnú silu . Uvedomenie si, že JA som väčšia a ten „škorpión“ je iba malým kúskom mňa a nie naopak, mi dodalo odvahu.
Ale kto sa to bojí? Bolo potrebné ísť hlbšie a hlbšie, až kým som neuzrela bábätko, svoje vnútorné dieťa. Ako to, že ešte aj teraz, po toľkých rokoch má taký strach? Och, akou veľkou úľavou bolo spoznanie, že sa oň viem postarať a dať mu to, čo mu chýbalo…
A zrazu škorpión zmizol a čo sa to stalo?
Šoférujem bez stresu, strachu a paniky 
Aj takouto cestou dokážeme čeliť svojim strachom, za ktorými sa často krát skrývajú rôzne bolesti a traumy z minulosti.
Jeden zo strážcov prahu – STRACH – ma nepustil prekročiť ho, kým som v sebe nenašla odvahu postaviť sa mu zoči voči. Pätnásť rokov som tomu podliehala. Až spoznaním psychofonetiky a metodickej empatie som na to získala potrebné nástroje a samozrejme som k tomu potrebovala „priateľa na prahu“, ktorý ma v tom sprevádzal. 